Paríž je francúzske hlavné mesto, ktoré sa nachádza v departemente Paríž, v regióne Île-de-France (región). Mesto je aj centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris). Heslo mesta je: Fluctuat nec mergitur.
Poloha
Obec má rozlohu 105,4 km². Najvyšší bod je položený 131 m n. m. a najnižší bod 28 m n. m.[1]
Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov). Paríž tak predstavuje najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86,928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesa). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14 518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z r. 1999).
Dejiny Paríža
Prvé nálezy osídlenia oblasti Paríža pochádzajú z obdobia okolo r. 4500 pred Kr. Okolo roku 300 pred Kr. osídlili kraj Galovia z kmeňa Parisov; v r. 52 pred Kr. kraj dobyli Rimania a pomenovali ho Lutetia (po slovensky Lutécia, po francúzsky Lutèce; čiže „barinaté miesto“), respektíve Lutetia Parisiorum. V tých časoch bol osídlený iba dnešný ostrov Île de la Cité (ostrov Cité), kde dnes stojí katedrála Notre-Dame. Rímske osídlenie rýchlo rástlo a v priebehu päťdesiatich rokov sa začalo šíriť aj na ľavý breh Seiny.
Po páde rímskej nadvlády v roku 508 Chlodovik I. urobil z mesta hlavné mesto Franskej ríše. Chlodovik I. začal v roku 511 výstavbu katedrály sv. Etienna na Île de la Cité. Tam tiež vyrástla pevnosť na obranu pred Vikingami po r. 800, no 28. marca 845 bol Paríž vikingskými nájazdníkmi dobytý. Slabosť posledných karolínskych francúzskych kráľov viedla k postupnému nárastu moci parížskych grófov. Odo I., gróf parížsky, bol zvolený za kráľa Francúzska napriek nárokom Karola III. Dynastický spor bol vyriešený až v roku 987, keď bol Hugo Kapet, parížsky gróf, zvolený po smrti posledného kráľa z rodu Karolovcov za francúzskeho kráľa.
V priebehu 11. storočia sa mesto rozšírilo aj na pravý breh rieky. Počas 12. a 13. stor. za vlády Filipa II. Augusta mesto ďalej mohutne rástlo, čo súviselo hlavne s vysušením rozsiahlych močiarov. Hlavné cesty boli dláždené, bol vybudovaný prvý Louvre ako mocná pevnosť a začala sa aj výstavba niekoľkých katedrál, okrem iného katedrály Notre-Dame. Niekoľko škôl na ľavom brehu sa zjednotilo pod názvom Sorbonne, na ktorej študovali o. i. Albert Veľký a sv. Tomáš Akvinský. V stredoveku Paríž prosperoval ako obchodné a intelektuálne centrum, jeho rozvoj dočasne prerušovali morové epidémie v 14. storočí a potom najmä storočná vojna s Anglickom v 15. storočí, ktoré viedli k tomu, že dvor mesto prechodne dokonca opustil. Za vlády kráľa Ľudovíta XIV., Kráľa Slnka (1643 – 1715) kráľovskú rezidenciu presídlili do blízkeho Versailles. V tomto období, označovanom ako Le Grand Siècle („Veľké Storočie“), bolo v meste vybudované veľké množstvo veľkolepých palácov a ďalších budov.
Bastila – námestie
Francúzska revolúcia sa začala dobytím Bastily 14. júl 1789. V roku 1799 Napoleon Bonaparte využil nestabilitu novej vlády a chopil sa moci, najskôr ako prvý konzul, v roku 1804 sa potom v katedrále Notre-Dame sám korunoval za francúzskeho cisára. Chcel z Paríža vytvoriť najkrajšie mesto na svete. Za jeho vlády vyrástlo v Paríži najmä množstvo veľkolepých pomníkov. V roku 1814 Paríž dobyli anglické, pruské, rakúske a ruské vojská a Napoleon bol vypovedaný na ostrov Elbu. Do Paríža sa síce po úteku z ostrova v roku 1815 vrátil, ale po porážke pri Waterloo bol definitívne zosadený a deportovaný na Ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 zomrel.
Po druhej revolúcii v r. 1848, ktorá zvrhla krátko trvajúcu monarchiu, sa v čase neistoty chopil moci štátnym prevratom Napoleonov synovec, ktorý sa ako Napoleon III. vyhlásil v r. 1851 za cisára. Za jeho vlády Paríž rozkvitol na najkrajšie mesto Európy. Za to vďačí predovšetkým barónovi Haussmannovi, ktorý realizoval veľkolepú premenu stredovekého mesta na mesto so vzdušnými bulvármi a ulicami.
Cisárstvo ukončila v roku 1870 prehraná prusko-francúzska vojna, končiaca sa obliehaním Paríža, nasledovanom Parížskou komúnou. Koniec 19. storočia predstavuje opäť obdobie veľkého rozmachu Paríža, nazývané tiež La Belle Époque („Krásna epocha“), ktoré dokumentuje usporiadanie Svetovej výstavy v r. 1889, pre ktorú bola vybudovaná Eiffelova veža, dnešný symbol Paríža. Paríž sa stal výstavným mestom, plným novo budovaných budov v štýle secesie.
V r. 1900 Paríž usporiadal Letné olympijské hry a znovu v r. 1924.
V 60. rokoch sa Paríž opäť stal strediskom rozvoja modernej architektúry. To bolo symbolizované predovšetkým výstavbou obchodnej štvrte La Défense na západnom okraji mesta, ktorá sa stala moderným administratívnym centrom Európy. Komplex bol v roku 1989 doplnený budovou La Grande Arche („Veľký Oblúk“), ohromnou deravou kockou, do ktorej by sa vošla aj katedrála Notre-Dame. Ďalšou významnou stavbou bol mrakodrap Tour Montparnasse, vybudovaný r. 1973, v čase stavby najvyššia budova v Európe.
Pamätihodnosti
Paríž ovplýva množstvom pamiatok z keltskej doby až po súčasnosť. Z historického Paríža však po rekonštrukciách v 18. a 19. storočí zostalo iba málo z pôvodnej tváre. Medzi najznámejšie pamiatky patria:
Katedrála Notre-Dame
Louvre
Víťazný oblúk
Invalidovňa
Conciergerie
Sainte-Chapelle
Bazilika Sacre Coeur
Eiffelova veža
Moderná architektúra
V Paríži sa nachádzajú pamiatky azda zo všetkých architektonických slohov. Okrem Eiffelovej veže a Louvre so sklenenými pyramídami pred vchodom, je tu tiež supermoderná štvrť La Défense, plná mrakodrapov a supermoderných stavieb. Tu stojí aj najznámejšia moderná stavba Paríža – Grande Arche, vybudovaný roku 1989 k 200. výročiu Francúzskej revolúcie. „Iba v Paríži je možné, aby si architekti postavili to, čo im napadne“ – to je skúsenosť, ktorú získal Paríž po výstavbe Pompidouovho centra priamo v centre mesta.
Najvýznamnejšie štvrte
Île de la Cité a Île Saint-Louis: Najstaršie osídlenie mesta je spojené práve s ostrovom Île de la Cité (po slovensky ostrov Cité, doslova „ostrov (starého) jadra mesta“), kde vyrástla prvá galská osada, neskôr premenená na rímské mesto. V neskoršom období tu bolo jedno z centier mesta, takže tu nájdeme významné pamiatky ako katedrálu Notre-Dame, bývalú väznicu z čias francúzskej revolúcie Conciergerie s úžasnou gotickou kaplnkou Sainte-Chapelle v areále dnešného Justičného paláca. Ostrov Île St-Louis (Ostrov Sv. Ľudovíta) bol tvorený dlho iba barinatými pastvinami a až v 17. storočí tu vyrástla obytná štvrť.
Marais: Jedna z najzaujímavejších štvrtí mesta. Názov štvrte dokumentuje, že tu pôvodne boli močiare (marais znamená močiar). Po vysušení mokrín sa však stala obľúbenou oblasťou, obzvlášť v 17. storočí, keď tu vyrástlo veľké množstvo palácov. Štvrť sa stala aj sídlom kráľovského dvora – kráľovské urbanistické úsilie možno vidieť na Place des Vosges. Z mnohých palácov stojí za zmienku predovšetkým Hôtel de Sully, z ďalších Hôtel de Rohan, Hôtel de Sens a i. Tu tiež stála slávna pevnosť a väznica Bastila (La Bastille). Na nábreží Seiny sa nachádza prekrásna radnica zo 17. storočia (franc. Hôtel de Ville).
Beaubourg a Les Halles: Dominantou tejto časti sú modernistické námestia obchodné centrum Forum des Halles a avantgardná kultúrna stavba Pompidouovho centra.
Tuileries: Štvrť medzi Place de la Concorde (Námestie Svornosti) a Louvrom, kde sídlili francúzski králi, dnes tiež sídlo radu špičkových hotelov, butikov a ďalších obchodov. Z ďalších pamiatok treba spomenúť palác Palais Royal (Kráľovský palác).
Opéra: Dominantou štvrte je divadlo Opéra National de Paris (Parížska národná opera). Významnou stavbou je aj kostol St. Madeleine, vybudovaný Napoleonom ako ohromná stavba vzhľadu antických chrámov.
Champs-Elysées (po slovensky: Elyzejské polia): Štvrť pomenovaná podľa širokej ulice Avenue des Champs-Élysées, známa predovšetkým Víťazným oblúkom. Nachádzajú sa tu tiež Elyzejský palác, sídlo francúzskeho prezidenta, či výstavné pavilóny Grand Palais a Petit Palais, postavené pri príležitosti Svetovej výstavy v r. 1900. Z nich „Velký palác“ ohromuje svojimi rozmermi. Od neho vedie cez rieku Seinu nádherný Most Alexandra III. (vybudovaný pri rovnakej príležitosti) k Invalidovni.
Montmartre: Štvrť umelcov na vyvýšenine nad Parížom, známa tak svojim nočným životom (najmä v oblasti námestia Pigalle – nachádza sa tu tiež známy podnik Moulin Rouge), ako aj bielou bazilikou Sacre Coeur, týčiacou sa vysoko nad strechami štvrte. Na cintoríne Montmartre sú pochovaní o. i. Heinrich Heine, Edgar Degas, Hector Berlioz či Jacques Offenbach.
Invalides: táto štvrť je známa predovšetkým Eiffelovou vežou a monumentálnym komplexom Invalidovne, podľa ktorej má svoj názov. Nachádza sa tu tiež Bourbonský palác, dnes sídlo Národného zhromaždenia (francúzskeho parlamentu).
St-Germain-des-Prés: Kedysi jedna z najstarších štvrtí mesta, kde stojí najstarší kostol v Paríži – opátsky kostol St-Germain-des-Prés, sa po 2. svetovej vojne stala centrom intelektuálneho diania, sústredeného okolo kaviarní a barov. Z významných stavieb treba spomenúť Musée d’Orsay, múzeum výtvarného umenia, umiestnené v nádherne modernizovanej budove bývalej stanice.
Latinská štvrť (Quartier Latin): Táto starobylá štvrť je známa predovšetkým svojou školskou históriou, nakoniec jej meno pochádza od prvých po latinsky hovoriacich študentov. Tu stojí slávna Sorbonna, nachádzajú sa tu aj známe lýceá. Inak je štvrť spájaná s umelcami, intelektuálmi a bohémskym spôsobom života. Z významných pamiatok sa tu nachádza tiež Panteón (Pantheon).
Luxembourg: Pokojnejšia štvrť okolo Luxemburských záhrad s významnými objektmi Luxemburským palácom a kostolom St. Sulpice.
Montparnasse: Do 2. svetovej vojny umelecké a literárne centrum, neskôr vystavené značnému úpadku, ktorému mala zabrániť výstavba administratívneho centra s mrakodrapom Tour Montparnasse. Z ďalších zaujímavostí sa tu nachádza vstup do parížskych katakómb. Na montparnasskom cintoríne našli posledný odpočinok o. i. Guy de Maupassant, André Citroën, Frédéric Auguste Bartholdi, Charles Baudelaire, Samuel Beckett či Jean-Paul Sartre.