Zámok vo Versailles (po francúzsky Château de Versailles [vyslov:šató dversaj]) je významný zámok v meste Versailles pri Paríži, ktorý vznikol v čase vrcholu kráľovskej moci vo Francúzsku, ako symbol absolutistickej monarchie.
S prestávkou za vlády regenta Filipa Orleánskeho bol zámok od roku 1682 až do Francúzskej revolúcie (1789) sídlom kráľovského dvora a vlády Francúzska.
Viaceré európske paláce sa snažili byť akousi kópiou Versailles (Petrodvorec, Schönbrunn, Eszterháza a pod.)
Opis areálu
Po príchode od rýchlodráhy návštevník postupne uvidí:
Zámok
Samotný zámok má tieto časti: vľavo Južné krídlo, v strede Kráľovské nádvorie, vpravo Severné krídlo, úplne vpravo Opera, za Kráľovským nádvorím Mramorový dvor obklopený jadrom zámku, ktoré sa končí Zrkadlovou sieňou
Jadro zámku má pôdorys v tvare písmena U. Jadrom zámku bola kráľova spálňa s oblokmi vedúcimi do štvorcového dvora (Mramorový dvor), kam sa schádza francúzska šľachta pri kráľovom rannom „lever“ (vstávanie). Do kráľovej spálne sa prechádzalo cez bohato zdobené spálne.
Najpriestrannejšia miestnosť jadra zámku (vzadu, tam kde začína záhrada) bola Zrkadlová sieň, ktorú roku 1678 postavil Mansart. Je 79 m dlhá a je zaklenutá klenbou, s bohatou maliarskou kresbou. Obloky na jednej strane zodpovedajú zrkadlám na stene oproti „zažali tisíce svetiel, ktoré sa odrážali v zrkadlách a na briliantoch gavalierov a dám“.
Fasáda zámku obrátená do nádvoria má typické prvky architektúry zo začiatku 17. str.: striedanie tehál a otesového kameňa a končisté strechy. Nádvorie so sochami, kde sa konali divadelné predstavenia. Úplne odlišne pôsobí fasáda obrátená do záhrady. Prvé poschodie členia piliastre a rytmicky vystupujúce portiky najvyššie poschodie je s malými polkruhovitými oknami.
Prísne horizontálna strecha celého zámku urážala oko súčasníkov, privyknutých na strmé francúzske strechy. Zlé jazyky tvrdili, že zámok pripomína dom, ktorého horné poschodie zhorelo. Výrazne horizontálna strecha umožňovala lepšie spojenie zámku s parkom a celým zámockým komplexom.
Záhrada (park)
Versailleský park za budovou zámku je neoddeliteľne spätý so zámkom. Jeho krása spočíva najmä v tom, že je veľmi prehľadný a pomerne súmerný. Z hornej zámockej terasy sa rád díval Ľudovít XIV. Najvýraznejšia časť parku sa rozprestiera pozdĺž hlavnej osi zámku tvoriacej predĺženie cesty vedúcej z Versailles do Paríža.
Pozdĺž hlavnej osi vedie najprv z hlavnej terasy schodisko dole k Latoninej fontáne, za ktorou nasleduje Kráľovská aleja lemovaná stromami a ukončená slávnym Apolónovým vodometom (s pozlátenou sochou Apolóna). Pozdĺž hlavnej osi nasleduje tzv. Veľký kanál (obrovský „bazén“ v tvare kríža), ktorý vzadu už takmer splýva s horizontom. Napravo od Veľkého kanála sa nachádza komplex Trianon (pozri dole). Napravo a naľavo od hlavnej osi záhrady sa nachádzajú rôzne fontány a minizáhradky.
Versailleský zámok a park neoživovali iba húfy dvoranov, obyvateľov zámku, na výzdobu a oživenie použili stavitelia aj rozsiahlu sochársku výzdobu. Na každom kroku sa stretneme so sochami hermami a s vázami ozdobenými reliéfmi. Celá plastická výzdoba je venovaná jedinému tematickému okruhu takmer ako v gotických katedrálach. Oslava kráľa, ktorý si sám zvolil prímeno kráľ Slnko, sa tu premieňa na oslavu mladosti a krásy boha Apolóna; raz odpočíva v chladivej jaskyni obklopený nymfami, inokedy sa vynára vo svojom voze z vody hladiny.
Trianon
Úplne vzadu, napravo od Veľkého kanála je: zámok Veľký Trianon, zámok Malý Trianon, zámok Francúzsky pavilón, Belvedere, „Chrám“ lásky a tzv. Veľké jazero obklopené tzv. Osadou kráľovnej (umelá dedina z pôvodne 12 domov – Dom kráľovnej, Mlyn, Gazdovstvo a pod.)
K dejinám pozri hore roky 1668, 1761 – 1768 a 1783 – 1786. Do Veľkého Trianonu sa pôvodne uchýlil kráľ, keď ho unavil rušný život v zámku. Palác je prízemný, stredný otvorený portykus pripomína stĺpovú sieň optického perystylu. Asymetrická záhradná fasáda zodpovedá požiadavke spojenia stavby s okolím tak, aby ju nezatláčala a dodáva stavbe prívetivejší vzhľad. Od obdobia renesancie to bol prvý pokus oživiť krásu klasickej polychrómie.
